Dagmar Babčanová
Pri uvažovaní nad budúcnosťou stredoeurópskeho regiónu nemôžeme opomenúť návrat k našim koreňom, zvlášť, ak sme na mieste, kde kríž dominuje nad celým priestorom venovaným pamiatke grófa Esterházyho. Kríž pozostávajúci z dvoch ramien, jedného vertikálneho a jedného horizontálneho. Vcelku jednoduchý symbol plnohodnotného vnímania našej viery. Vertikálne rameno musí byť ukotvené v pevnej pôde, musí mať pevný základ, aby kríž mohol stáť. Spojenie s nebom, priorita Boha je základ pre horizontálnu rovinu vo vzťahoch k našim blížnym. Tento princíp uplatňoval János Esterházy vo svojej komunikácii s verejným priestorom. Aj ako srdcom Maďar vedel, že pravdivý patriotický vzťah k svojmu národu sa dá uplatňovať iba cez pevné rameno kríža, čiže cez vernosť Božím prikázaniam. Tzn. že národ ako taký nemôže zohrávať prvoradú úlohu v živote kresťana. Národ nemôže zohrávať prvoradú úlohu v budúcom ponímaní Európy ako prosperujúcej komunity, ak berieme do úvahy kresťanskú lásku k blížnemu, ak berieme do úvahy skutky kresťanskej lásky, ak berieme do úvahy pomoc trpiacim, chorým, cudzincom. Národ je horizontálne rameno kríža, ktoré bez opory vertikálneho nemôže stáť.
V súčasnom pre kresťana nepriateľskom prostredí je potrebné omnoho viac oživovať identitu kresťana, aby naše postoje neboli militantné a nepriateľské, ale aby sme v návale falošnej tolerancie nestratili zo zreteľa hodnoty, ktorými sa máme vyznačovať a pred svetom o nich svedčiť. Stredoeurópske krajiny čelia preto mimoriadnej výzve zvlášť preto, že prežili desivý komunistický režim, že dokázali za vieru položiť svoje životy, riskovali svoje spoločenské postavenie, mali odvahu vzdorovať. Stojíme na hroboch mnohých mučeníkov, mnohých nezlomených kňazov. Máme tu dedičstvo odvážnych občianskych aktivistov, ktorí sa dokázali postaviť proti prúdu.
Naše stredoeurópske krajiny sú povinné priniesť do európskeho priestoru pravdu a nádej. Sú povinné poukázať na božie zákony ako jedinú cestu európskej budúcnosti. Sme povinní ozdraviť pochybenú morálku pravdivým svedectvom Kristovej lásky. Dokážeme to iba spoločne, bez toho, aby sme v sebe niesli nezdravé nacionalizmy a národnú nadradenosť. Naše posolstvo je posolstvo bratskej spolupatričnosti založenej na láske a pravde. Ak sa naše krajiny hlásia ku kresťanstvu, tak musia dať Európe jasný signál, že to s tým kresťanstvom myslíme vážne. A budeme voliť takú politickú reprezentáciu, ktorá povýši spoločné dobro nad svoje dobro, ktorá si bude ctiť kresťanskú morálku a vzájomnú solidaritu, bude vidieť svojich blížnych v každom človeku a nespreneverí sa ľahko vzácnemu kresťanskému ideálu a kresťanskej hodnotovej štruktúre.
Myšlienky kresťanstva neobsahujú sebecké ľudské záujmy. Vytvárajú úrodnú pôdu pre pokrok a optimálne spolunažívanie medzi jednotlivými členmi spoločnosti. Vyjadrujú ideál, ktorý približuje človeka k Bohu. Dnešná spoločnosť potrebuje ideály, aby sa dvíhala z chaosu všednosti a kráčala za dobrým cieľom. Zvlášť kresťan si potrebuje neustále pripomínať svoju identitu. Konfrontovať svoje postoje s učením cirkvi. K tomu potrebuje vnímavé duchovenstvo. Kňazov, ktorí sa neboja pomenovať veci pravým menom, nastaviť zrkadlo spoločnosti a usmerniť veriacich.
Neodmysliteľnou súčasťou života kresťana je zaujatie politického postoja. Nebojme sa hovoriť o našej kresťanskej politike. Grécke slovo „polis“, od ktorého sa odvodzuje slovo politika, znamená aj občianstvo. Poctivá politika je teda poctivé občianstvo. Bez poctivého občianstva sa budúca európska demokratická spoločnosť nezaobíde. Treba formovať poctivé kresťanské svedomie tak ako to urobili nedávno katolícki biskupi USA. Vypracovali materiál o formovaní svedomia katolíkov v ich občianskych postojoch. Je to usmernenie pre katolíkov, ako si plniť svoje práva a povinnosti v demokratickej spoločnosti. Cez svojich pastierov chcú povzbudiť veriacich, aby prispievali k verejnému dialógu s rešpektom a dokázali vo voľbách vyjadriť svoj politický postoj v duchu katolíckej cirkvi.
Takýto dokument by bol žiadúci aj pre naše stredoeurópske krajiny, aby sa naplno definoval a objasnil termín nacionalizmu a patriotizm. ako súčasti nášho občianstva. Veď výzva svätého pápeža Jána Pavla II v Nitre, ktorú adresoval našej mládeži, diferencovala jednoznačne tieto dva pojmy, keď povedal: „Patriotizmus áno, nacionalizmus nie“.
Politika sa nedá oddeliť od každodenného života kresťana. Pápež František 16. septembra 2013 povedal: „Potrebujeme budovať spoločné dobro. Niekto povie: dobrý katolík sa nemá starať o politiku. Nie je to pravda. Dobrí katolíci sa priam ponárajú do politiky tým, že ponúkajú to najlepšie čo majú, aby lídri mohli vládnuť“.
Estreházy, ktorý bol kresťanom, politikom a patriotom nám zanecháva silný odkaz, keď hovorí: „predpokladom pre to, aby bol niekto poctivý je, aby veril v Boha a žil tak, ako predpisuje náboženská morálka. K tomu, že Maďarsko prežilo tisíc rokov, by maďarské hodnoty neboli stačili, k tomu bolo treba aj Božie požehnanie“. Na tomto mieste sa nám dokonca prihovára tak, akoby bol účastníkom dnešnej konferencie. Hovorí: „Aj v dnešnej situácii sa musíme starať o všetko, čo prehlbuje náš vzťah s Bohom. Vo svoje sily môžeme dúfať iba v prípade, ak neoblomne vytrváme pri tisícročnom kresťanskom smerovaní. Musíme si uvedomiť, že vo štvrtom roku vojny, keď všetci volajú po mieri a keď sa veľa rozpráva o novej Európe, táto nová Európa iba vtedy dokáže zabezpečiť trvalý mier, keď bude na nej Božie požehnanie“.