Pamätná omša z príležitosti 1. výročia uloženia telesných pozostatkov Jánosa Esterházyho na večný odpočinok v jeho podzoborskom rodisku.

Pred rokom, 16. septembra 2017 v obci Dolné Obdokovce pri Nitre na Slovensku v rámci povzneseného cirkevného obradu uložili na večný odpočinok urnu s telesnými pozostatkami maďarského martýrskeho politika na Slovensku do hrobky v ten deň vysvätenej Kaplnky Povýšenia svätého Kríža postavenej na súkromnom pozemku bývalého dolnoobdokovského podnikateľa, správcu školy Boldizsára Paulisza.

Slávnotnú omšu za duchovnú spásu Jánosa Esterházyho za účasti asi dvetisíc ľudí celebroval krakovský arcibiskup Marek Jedraszewski, koncelebrovali slovenský vojenský biskup František Rábek, maďarský vojenský biskup László Bíró a nitriansky biskupský vikár Zoltán Ďurčo. Obradu sa okrem príbuzných Jánosa Esterházyho zúčastnilo mnoho významných cirkevných a svetských osobností.

Združenie za rodnú zem Jánosa Esterházyho, Občianske združenie Pázmaneum a miestna samospráva obce Dolné Obdokovce z príležitosti 1. výročia tejto povznášajúcej udalosti 15. septembra 2018 pozývajú stále sa rozširujúci tábor ctiteľov Jánosa Esterházyho na slávnostnú svätú omšu, ktorá sa bude konať na voľnom priestranstve. V rámci slávnostnej svätej omše, resp. duchovného programu, ktorý ju obklopuje, sa uskutoční vysvätenie zvonov Kaplnky Povýšenia svätého Kríža (medzi nimi Pamätného zvona Jánosa Esterházyho požehnaného pápežom Františkom) a k oboznámenie sa s najdôležitejšími informáciami, týkajúcimi sa Pútnického centra Jánosa Esterházyho.

Program podujatia:
11.00   Príchod a privítanie pútnikov
11.15   Navštívenie pamätných miest Pútnického centra a tichá pobožnosť pri hrobe Jánosa Esterházyho a Boldizsára Paulisza
13.00   Prechádzka Krížnou cestou vernosti
14.00   Program Ženského speváckeho zboru obce Dolných Obdokoviec a Detského speváckeho zboru ľudových piesní Nezábudka v amfiteátri s vypočutím odkazu Jánosa Esterházyho adresovaného súčasnej dobe.
15.00 Slávnostná svätá omša. Hlavný celebrant biskup Mons. Dr. László Bíró

Záštitu nad podujatím prevzal: Mons. Zoltán Ďurčo, biskupský vikár Nitrianskej diecézy. Organizačný výbor každého srdečne očakáva.

Na pripomenutie:

János Esterházy bol popredným politikom maďarskej komunity (Česko) Slovenska od 20. rokov do roku 1945. Narodil sa 14. marca 1957 vo Veľkom Záluží, zomrel 8. októbra v známej väznici pre politických väzňov Mírov (Česká republika).
Do maďarského politického života na Slovensku vstúpil v polovici 20. rokov ako člen Krajinskej kresťansko-socialistickej strany. V roku 1931 bol zvolený za predsedu Maďarskej ligy pre Spoločnosť národov v Československu, o rok neskôr ho zvolili za predsedu Krajinskej kresťansko-socialistickej strany. Od roku 1935 bol poslancom za Košický kraj v pražskom parlamente. V roku 1936 sa stal výkonným predsedom Zjednotenej maďarskej strany. Po prvej viedenskej arbitráži zostal na Slovensku, kde až do jari 1945 zastával funkciu predsedu Maďarskej strany na Slovensku. V období 1938-1945 zastupoval maďarskú menšinu v slovenskom parlamente.
Uvedomujúc, že musel politizovať v určitom historickom období, pri zachovaní svojich kresťansko-konzervatívnych princípov dôrazne odmietol národnosocialistické myšlienky, ako aj v nich prameniacu politickú prax. Po vypuknutí druhej svetovej vojny pomáhal utečeným Poliakom, odsúdil masaker v Katyni, dokonca 15. mája 1942 z dôvodu výhrady svedomia odmietol prijať zákon o deportácii Židov v slovenskom parlamente.
Od roku 1943 sa kvôli radikalizácii politickej situácie na Slovensku i v Maďarsku postupne stiahol z politickej činnosti. V tom čase sa jeho aktivity zameriavali najmä na podporu chudobných a odkázaných ľudí.V roku 1944 skrýval Židov i ďalších prenasledovaných, pomohol im utiecť.
V decembri 1944 ho príslušníci Strany šípových krížov v Budapešti zatkli, a hoci bol prinútený vzdať sa funkcie predsedu Maďarskej strany, jeho stranícki kolegovia ho na jar 1945 znovu zvolili. Následne Esterházyho súd Slovenského štátu odsúdil na trest odňatia slobody a Gestapo proti nemu vydal aj zatykač. Tieto udalosti ho nútili odísť do ilegality.

V roku 1945, v čase vyhlásenia Košického vládneho programu, sa stále podieľal na právnej ochrane Maďarov na Slovensku, ale orgány Ministerstva vnútra ho zatkli a odovzdali sovietskym orgánom. Následne bol deportovaný do Sovietskeho zväzu, kde ho odsúdili na desať rokov väzenia s výkonom trestu v pracovnom tábore.
V roku 1947 ho Slovenský národný súd v jeho neprítomnosti na základe krivých obvinení odsúdil na trest smrti. Úrady ZSSR ho v roku 1949, kvôli výkonu trestu, vydali Československu. Trest smrti bol prezidentom republiky zmenený na doživotný trest odňatia slobody. Ťažko chorý Esterházy strávil nasledujúce roky v najkrutejších československých väzniciach pre politických väzňov.
V marci 1957 zomrel na Morave vo väznici Mírov. Jeho telo bolo spopolnené. Na žiadosť rodiny a maďarskej vlády, ako aj pomocou bývalého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga, v roku 2007 jeho pozostatky našli v masovom hrobe obetí komunizmu v Prahe. Urna s jeho popolom z tejto hrobky bola odovzdaná dcére Alice Malfatti-Esterházy.
V roku 1993 Simon Wiesenthal, vedúci Inštitútu pre výskum holokaustu vo Viedni, v liste žiadal príslušných slovenských orgánov o rehabilitáciu Jánosa Esterházyho. Podobne konal bývalý minister zahraničných vecí Rakúska Alois Mock, ako aj v roku 2001 maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Na Slovensku sa však jeho rehabilitácia stále očakáva.
V máji 2009 prezident Poľskej republiky Lech Kaczyński, Jánosovi Esterházymu udelil jedno z najvyšších poľských vyznamenaní, ktorým je Polonia Restituta.
Inštitút Yad Vashem v máji 2010 vyjadril „uznanie a poďakovanie“ Jánosovi Esterházymu za záchranu prenasledovaných Židov.
V roku 2011 v New Yourku sídliaca Židovská organizácia Liga proti hanobeniu (ADL) udelila cenu “Odvahu pomáhať“ Jánosovi Esterházymu za jeho odvážny nesúhlas so slovenským židovským zákonom.
Maďarská komunita na Slovensku a v Českej republike vždy považovala Jánosa Esterházyho za svojho mučeníka. Dnes asi 30 pamätníkov svedčí o úcte k jeho životnému dielu a obetu za túto komunitu. Kaplnku Povýšenia Svätého Kríža, v ktorej je umiestnená urna s jeho zemskými pozostatkami, navštívilo za posledný rok viac ako 5 000 pútnikov.

Martýr Maďarov a strednej Európy: János Esterházy

Všetko má svoj pridelený čas. Tak ako aj to, že v septembri 2017 bolo v Dolných Obdokovciach postavené ESTERHÁZYHO PIETNE A PAMÄTNÉ MIESTO. Práve v čase, keď poľsko-česko-maďarské spojenenctvo, iniciované maďarským kráľom Karolom Róbertom v roku 1335, a jej obnovená verzia rozšírená o Slovákov, tzv. vyšehradská spolupráca, presne odzrkadľuje systém vzťahov, ktoré vysnil János Esterházy pochádzajúci od poľských a maďarských predkov.

Svet je plný deštrukcie a prostriedkov na to, ako keby sme žili v tretej svetovej vojne, aj keď stále trpíme dôsledkami Veľkej vojny spred 100 rokov. A predsa Alice Malfatti-Esterházy, Združenie pre rodnú zem Jánosa Esterházyho a Občianskeho združenie Pázmaneum očakávajú na tento akýsi ostrov pokoja všetkých tých, ktorí si uvedomili, že k šťasťiu vedie iba jedna cesta: aby sme si pamätali obete a dodržali zákon lásky.

Gróf János Esterházy, ktorý sa narodil v roku 1901 vo Veľkom Záluží, v regióne Podzoborie, prešiel dvoma svetovými vojnami. Tohto maďarského politika, ktorý odmietol fašizmus, nacizmus, komunizmus, ako aj deportáciu Židov, bol 20. apríla 1945 v Bratislave zatknutý tými, ktorí túžili po pomste. Následne bol deportovaný do Sovietskeho zväzu, snáď zomrie v opustenej a pustej krajine. Ale jeho viera a oddanosť voči ostatným väzňom ho udržala nažive v pekle gulagu.

Medzitým v Československu bol odsúdený na trest smrti, pričom to znamenalo odplatu za jeho čestnosť. Úrady ZSSR ho síce vydali na vykonanie trestu smrti, avšak Československé komunistické úrady z dôvodu neudržateľnej povahy trestu sa rozhodli pre trest odňatia slobody na doživotie. Až do svojej smrti v roku 1957 bol uprostred vážných utrpení uväznený, po jeho smrti dokonca odmietli vydať jeho zemské pozostatky.

Spoluväzni v gulagských táboroch a československých väzniciach ho nazývali trpiacim Kristom Maďarov. Jeho život z kresťanského hľadiska predstavoval pravé martýrstvo, bol skutočným mučeníkom. Vyjadrenia jeho spoluväzňov, ktorí kvôli svojej viere a pôvodu tiež boli potrestaní nevinne, vôbec neboli prehnané.

János Esterházy bol v histórii 20. storočia výnimočnou osobnosťou verejného života. Stal sa politikom ako angažovaný kresťan a dvanásť rokov slúžil tých, ktorých neopustil ani počas svojho väzenia, hoci mohol uniknúť. Svoju službu podriadil presadzovaniu kresťanských princípov. Bol presvedčený, že to bol dôvod jeho snahy ochraňovať Maďarov pripojených k Československu po roku 1918, ako aj jeho záväzku dosiahnuť mierové spolužitie národov strednej Európy od Baltického mora až po Jadran. Riskoval svoj život zachránením prenasledovaných Židov, podporou poľských utečencov, pomáhaním chudobným bez práce a rodinám politicky prenasledovaných.

Sme presvedčení, že nastane čas, keď jeho vzor a hlboká ľudskosť budú hrať dôležitú úlohu pri formovaní budúcnosti Európy, pretože na jeho vieru sa v každej historickej situácii môžeme odvolávať.

Vďaka patrí všetkým za to, že na tomto pietnom a pamätnom mieste, v rodnej zemi nášho mučeníka, môžeme umiestniť popol tohto vznešeného muža, ktorého v našich srdciach už ctíme ako svätého.