Modlime sa a pamätajme aj na politického martýra, grófa Jánosa Esterházyho de Galántha, ktorý sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkých Zálužiach a zomrel 8. marca 1957 v mírovskej väznici. Krátko pred tým sme odhalili a požehnali jeho pamätnú tabuľu na dome niekdajšieho Eleka Palóczyho. Tento dom počas jeho jednej návštevy poctil svojou prítomnosťou.
Každý, kto poznal Jánosa Esterházyho a Eleka Palóczyho, môže svedčiť o tom, že sa snažili ostať človekom za neľudských podmienok.
Bodaj by sme sa učili z histórie. V minulom storočí sme boli podrobení mnohým skúškam: fašizmus, komunizmus, nacionalizmus, šovinizmus, emigrácia, sťahovanie, asimilácia, násilná asimilácia, strnulosť nás zdecimovali v tele a duchu. Stratili sa životy. Vlasti boli zmrzačené. Intelektuálne, duchovné a materiálne hodnoty vykĺzli nám z rúk. Ignorovanie a vylúčenie nás šokovalo. Dostali sme sa na pokraj zúfalstva.
Nech pán Boh prostredníctvom našich stretnutí rozsvieti v našich srdciach stále nový a nový lúč povzbudzujúcej nádeje. Zo slabosti, ľahostajnosti, mrzutosti alebo z falošnej dobroty nikdy v budúcnosti sa nevzdávame našich náboženských, morálnych a kultúrnych hodnôt.
Čerpajme silu z charakteru Jánosa Esterházyho a odovzdajme jeho vieru našim deťom – hovoril nedávno prezident János Áder na pamätnom mieste v Dolných Obdokovciach. Počujúc meno Jánosa Esterházyho by sme mali myslieť na také hodnoty ako ľudská čestnosť, nápomocnosť a láska k slobode, ale najmä vernosť k vlastnému ľudu, rodnej zemi a kresťanskej viere. Keby sa mohol stať príkladom pre mnohých, a aby sme sa od neho mohli naučiť, že v neľudských podmienkach je možné zachovať vieru a charakter. Je možné ostať človekom za neľudských podmienok.
Nech nám Pán Boh dá, aby sme nasledovali príklad našich významných predkov – tu i za hranicami.
Bertalan Gábor, dekan-farár, Moldava nad Bodvou