Cirkevná spojená škola Panny Márie v Kolárove bola 2. mája 2008 poctená tým, že na jej dvore dali postaviť drevený náhrobný stĺp na pamiatku grófa Jánosa Esterházyho. Stalo sa to z iniciatívy Csabu Pásztora, predsedu Združenia mnohodetných rodín-MÁNCSE, ktorý s touto vznešenou žiadosťou oslovil riaditeľa iba niekoľko týždňov pred slávnostným odhalením. Drevený náhrobný stĺp k nám prišlo zo Sedmohradska, zo vzdialenosti viac ako tisíc kilometrov. Jeho autorom je sikulský drevorezbár Dénes Kelemen, je darom Bélu Boldizsára.
Slávnostný ceremoniál otvoril riaditeľ Zoltán Priskin. Nasledoval slávnostný prejav podpredsedu SMK Miklósa Durayho, v ktorom poslanec stručne načrtol politický, národný, náboženský význam životného diela, ako aj príkladný život grófa Jánosa Esterházyho.
Nasledoval slávnostný príhovor Györgya Hábela, ktorý bol jeden zo zakladajúcich členov Združenia Rákóczi. Vo svojom prejave nás naliehal, aby sme boli vždy hrdí na svoju maďarskú národnosť a kresťanské zmýšľanie, aby sme sa so zdvihnutou hlavou nehanbili za vojnovú porážku. Veď obetavým bojom sme zachránili strednú a západnú Európu pred boľševizmom. Následne sa prítomným prihovoril aj Csaba Pásztor, predseda Združenia mnohodetných rodín-MÁNCSE.
Po jednotlivých prejavoch nasledovalo zasvätenie a odhalenie dreveného náhrobného stĺpa dekanom-farárom László Elekom. Slávnostnú atmosféru obohatili krásnym kultúrnym programom spevácky zbor a recitáciami študenti gymnázia. Nakoniec nasledovalo slávnostné kladenie veniec.
Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili vedenia vzdelávacích inštitúcií v Kolárove, vedenie mesta, predstavitelia Združenia rodinných organizácií Karpatskej kotliny a Svetovej federácie Maďarov, bola ukončená zaspievaním maďarskej a sikulskej hymny.
Csaba Pásztor
Československý väzeň č.7832: gróf János Esterházy z Veľkého Zálužia
V sobotu 6. septembra som sa na Slovensku (Horná zem) v obci Tešedíkovo zúčastnil slávnostného odhalenia sochy grófa Jánosa Esterházyho, mučeníka maďarského národa. Začalo sa to svätou omšou v Rímskokatolíckom kostole. Odhadujem, že nás bolo asi dvesto. Sochu zasvätil pán dekan László Elek z Komárna. Samotná socha je vysoká 3,2 metra, ku ktorej sa pristavil mohutný kríž. Vpredu na soche je napísané meno Jánosa Esterházyho a pod tým verš.
Na zadnej strane podnožia sochy je uvedené meno sochára a organizátora podujatia. Sochu vytvoril Vitéz Róbert Smidt, známy maďarský drevorezbár zo Svodína.
Vytvorenie a odhalenie sochy inicioval Csaba Pásztor, predseda Združenia mnohodetných rodín-MÁNCSE. Sochu finančne podporili Vláda Maďarskej republiky, József Böröcz, ako predseda Asociácie maďarských kresťanských zamestnancov vo Švajčiarsku, budapeštianske predsedníctvo Združenia Rákóczi a veľa Maďarov zo Slovenska. Na slávnosti bola zastúpená aj samotná maďarská vláda. Slovenská vláda sa zdržala účasti, pretože Jánosa Esterházyho považuje za vlastizradcu a do dnešného dňa ho odmieta rehabilitovať. Je šokujúce tvrdiť niečo také o tomto mužovi, ktorý bol apoštolom maďarsko-slovenského zmierenia, ktorý ako jediný protestoval proti deportácii slovenských Židov v nacistickom parlamente v Bratislave (János Esterházy zomrel ako mučeník 11. marca 1957 vo väznici Mírov na Morave).
Slávnostné podujatie otvoril predseda Csaba Pásztor. Zdôraznil, že socha Jánosa Esterházyho symbolizuje všetok maďarských rodín na Hornej Zemi a predstavuje kresťanský hodnotový systém. Esterházy bol veľmi dobrým otcom. Z jeho prejavu na Vianoce v roku 1940: „Prinášam lásku svojho maďarského kresťanského srdca s prísľubom, že pokiaľ toto srdce bije, bude slúžiť maďarskej veci a maďarsko-slovenskému zmiereniu.“ Dr. Gustáv Husák tento proces v roku 1945 prerušil.
Napriek tomu, že starosta maďarskej obce Tešedíkovo je maďarskej národnosti, nezúčastnil sa slávnostného podujatia. Stalo sa to asi z obavy možnej pokuty od Vlády SR za vydanie úradného povolenia umiestniť sochu s nápisom János Esterházy. Preto sochu umiestnili na súkromnom pozemku Hlavnej ulice tak, aby bola na tomto pozemku trojuholníkového tvaru dobre viditeľná pre všetkých okoloidúcich motoristov i chodcov. Pozdĺž kratšej odvesny pozemku sú umiestnené drevené náhrobné stĺpy trinástich maďarských aradských martýrov, čím organizátori zdôrazňujú, že Jánosa Esterházyho môžeme považovať za 14. martýra. Dlhšia odvesna trojuholníkového územia uzatvára priestor smerom k súkromnému pozemku, kde tmavosivá stena so zväčšeným väzenským číslom 7832 symbolizuje väznicu Mírov.
Brutalita Slovákov v rokoch 1945 – 1948 proti hornozemským Maďarom, nútená výmena obyvateľstva, okrem toho už 70 rokov trvajúca asimilácia, spôsobili súčasnú situáciu Maďarov. Konkrétne to, že Bratislava neumožňuje ani autonómiu, ako ani dvojité občianstvo.
Po slávnostnej ceremónii maďarský historik a diplomat dr. Imre Molnár, predstavil svoju druhú knihu o živote a mučeníctve Jánosa Esterházya v kultúrnej sále maďarskej obce Diakovce, a to v úpätí budovy tisícročnej benediktínskej katedrály. Diakovce sú pozoruhodnými tým, že z miestnej benediktínskej katedrály pochádza tzv. „Pohrebná reč a orodovanie“, ako najstarší maďarský súvislý text písaný latinskými písmenami.
Druhá kniha Imreho Molnára predstavuje na 173 stranách zbierku dokumentov života Esterházyho s fotografickými prílohami. Názov: Omilostený na smrť, podnázov: Dokumenty utrpenia Jánosa Esterházyho na základe záznamov Márie Esterházy-Mycielskej. Vydalo: Magyar Egyháztörténeti Munkaközösség (METEM) Budapest és a História Ecclesiastica Hungaria Alapítvány, Budapest, 2000. Predslov ku knihe napísal pannonhalmský arciopát Asztrik Várszegi.
Slávnostného odhalenia sochy a prednášky o knižnej publikácie sa zúčastnili nielen Maďari zo Slovenska, ale aj zástupcovia združení mnohodetných rodín z Maďarska a Srbska, ako aj maďarskí skauti z Budakalászu.
7. septembra 2014
Vitéz Hábel György,
hlavný inžinier, Budapest
Z Československa dvakrát (1928, 1945) vyhnaný Maďar