Vaša Eminencia Prímas Kardinál, Vaša Excelencia Pán Arcibiskup, Pán Biskup!
Vážený pán predseda parlamentu, Milá pani Alice, milí krajania a hostia, ktorí ctia Jánosa Esterházyho!
Je mi veľkou cťou predniesť laudáciu na Vašu Excelenciu, Pána Arcibiskupa Mareka Jędraszewskiho. V takomto prípade človek s prekypujúcim srdcom a dušou by chcel všetko povedať o osobe, ktorú chce predstaviť pre svojich priateľov ako blízkeho duchovného brata.
Časový rámec však to nedovolí, preto z môjho prejavu zákonite musím vynechať mnoho vecí. Za to sa pánovi arcibiskupovi i ostatným prítomným vopred ospravedlňujem. Možno by sa oplatilo začať s tým, že otec arcibiskup pochádza z Poznaň, z mesta slobody, z prvého poľského mesta, ktoré sa vzbúrilo proti komunizmu v roku 1956. Otec arcibiskup mal vtedy 7 rokov, bol iba o niekoľko rokov mladší ako Romek Strzałkowski, ktorého počas júnových povstaní v Poznani na ulici zastrelili ozbrojené jednotky poľského komunistického ministerstva vnútra. Romek mal v rukách poľskú zástavu, to bolo jeho vinou.
V tom čase celou stredovýchodnou Európou sa prehnal červený príval, v ktorom bielo-červená vlajka v Poznani bola vlajkou slobody. Podobne aj červeno-bielo-zelená vlajka symbolizovala slobodu, ktorá sa pod vplyvom poznanského povstania 23. októbra 1956 rozvinula v uliciach Budapešti. Spolu s poľskou vlajkou sa zdvihla do výšky pri soche generála Bema v Budíne.
Pán arcibiskup a jeho rodina po porážke našich povstaní, podobne ako mnoho maďarských a poľských rodín v tom čase, mohli byť svedkami krvavej pomsty a retorzie komunistickej nadvlády.
Vtedajší poľský premiér, podobne ako jeho maďarskí súdruhovia, tvrdil, že moc každú ruku zdvihnutú proti komunizme odsekne. V reakcii na to sa milióny v Poľsku verejne postavili za cirkev. Napríklad v roku 1966, v deň 1000. výročia krstu Poľska, kedy Boží služobník prímas kardinál Stefan Wyszyński bol prepustený z väzenia. On vtedy v rámci duchovnej obrody Poľska, vychádzajúc z príkladu Svätého Štefana, ponúkol svoju vlasť Panne Márii ako Kráľovnej Poľska.
Mladý Marek Jędraszewski ako 17-ročný miništrant prežil tento posvätný okamih na slávnostnej omši v Poznani, ktorú celebroval bývalý sekretár Božieho služobníka kardinála Stefan Wyszyńskiho a spolu s ním v roku 1953 zatknutý arcibiskup Antoni Baraniak. Od neho chceli získať priťažujúci dôkaz proti Wyszyńskému. Po dobu troch rokov bol rovnako ako kardinál Mindszenty neúspešne vypočúvaný brutálnym mučením.
Tento biskup s neochvejným presvedčením, ktorý bol prepustený z väzenie tiež po maďarskej revolúcii roku 1956, už sa vtedy stal vzorom pre mladého Marka Jędraszewského. Okrem iného aj do diecézneho seminára vstúpil pod jeho vplyvom, dokonca on sám ho vysvätil za kňaza v roku 1973 v Poznani.
Spomedzi svojich spoločníkov sa už vtedy vyznačil tým, že vo svojej funkcii kňaza dokázal svoj všestranný intelektuálny záujem spojiť do jednoty, a to prostredníctvom vlastnej hlbokej kontemplatívnej duchovnosti. Dva roky po zasvätení pokračoval vo filozofických štúdiách na Univerzite Gregorianum v Ríme, kde v roku 1979 získal doktorát. Za dizertačnú prácu svätý Ján Pavol II. mu udelil zlatú medailu. V roku 2002 získal titul profesora ako autor viacerých odborných a duchovných kníh, ale aj ako uznávaný a známy univerzitný lektor. (Žiaľ z dôvodu nedostatku času jeho bohatú a rozmanitú vedeckú a pastoračnú prácu nemôžem tu predstaviť.) Medzitým pôsobil aj ako prefekt seminára, t.j. vychovávateľ a šéfredaktor najstaršieho poľského cirkevno-spoločenského týždenníka Przewodnik Katolicki.
V roku 1997 pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za pomocného biskupa v Poznani, v roku 2012 pápež Benedikt XVI. za lodžského arcibiskupa, pápež František dňa 8. decembra 2016 za krakovského arcibiskupa a metropolitu.
Marek Jędraszewski ako farár a filozof veľkou odhodlanosťou a s príkladnou oddanosťou hľadá odpoveď na otázku, ako spojiť svet viery a rozumu, čiže svet Fides et Ratio.
Jeho obľúbenou témou je praktické zažívanie viery v Boha v rôznych oblastiach života.
Aj v tejto súvislosti kráča svojou cestou, nenasleduje intelektuálne módy, nie je zástancom falošného intelektualizmu, ktorý sa skrýva pod záštitou „politickej korektnosti“.
„Základom môjho politického presvedčenia bolo vyslovenie pravdy, aj keď to má nepriaznivú odozvu, ako aj zdôrazniť pravdu pri každej príležitosti, kým si ju všetci uvedomia.“
Táto citácia od Jánosa Esterházyho by mohla byť mottom samotného otca arcibiskupa, keďže aj on sám rovnakou duchovnosťou a mnohokrát nasledovnými slovami povzbudzuje a pustí na vlastnú cestu svojich vysvätených diakonov a kňazov: „Buďte kazateľmi pravdy svetu vždy a za všetkých okolností, pretože iba pravda vás môže oslobodiť“.
A k tomu ešte ďalej dodáva: „Musíte sa stať svedkami lásky vo svete.“ Asi najtypickejšou črtou Jánosa Esterházyho je to, že sa ako politik verný láske stal jej svedkom vo svete nenávisti, ktorá ho obklopovala.
S touto láskou slúžil synom svojho národa a iných národov, zachraňoval prenasledovaných, modlil sa za svojich dobrodincov i nepriateľov. Z historického hľadiska teraz už jasne vidíme, že obetovať svoj život dokáže iba ten,kto pôsobí vo svete ako dôveryhodný svedok zažívania Božej lásky.
Hlboko ctený otec arcibiskup! Čítajúc vaše často a milo citované homílie, nachádzame niekoľko paralelných čŕt medzi nepoddajným duchom martýra, grófa a vašou službou: Aj o vás môžeme vysloviť, že v dobe dnešného relativizmu, ktoré každú hodnotu vloží do zátvorky a posiela do minulého času, dokonca ich aj neustále spochybňuje, vy vo svojich prorockých službách neotrasiteľne hľadáte a kážete pravdu. Či už táto pravda „je vhodná alebo nevhodná“ pre okolitý svet.
Citát pochádza od vás: „Cirkev musí dnes hovoriť najráznejším hlasom o tom, čo je dobré a čo je zlé, a to nielen na úrovni jednotlivca, ale pravdu musí vysloviť vo väčšom, spoločenskom meradle, ako aj ohľadom fungovania štátu a národa.“
Ak sú hranice medzi pravdou a klamstvom, dobrom a zlom úmyselne rozmazané, úlohou cirkvi je odvážne sa postaviť proti zlu, ktoré sa snaží zničiť dôstojnosť života na úrovni jednotlivca, spoločnosti, štátu i na úrovni celého národa.
Vaše slová pre mnohých sú známe. Hlavne pre tých, ktorí aj počas temného obdobia komunizmu čerpali silu a nádej z odvážneho a neochvejného postavenia poľskej katolíckej cirkvi.
Počas našich cestovaní stopom alebo pútí v Poľsku sme skutočne obdivovali, do našich sŕdc i prijali, odvážny príklad poľských duchovných pastierov, ktorí v tých najtemnejších obdobiach útlaku zostali verní pravde a svojmu ľudu. Prijatím prenasledovania, zastrašovania, vyslovením pravdy a dokonca aj obetovaním sa, bojovali s falošnou komunistickou ideológiou.
Poľská cirkev, okrem už spomínaných hrdinských veľkňazov, dala svetu aj blahoslaveného Jerzyho Popielusza, ako aj ďalších jeho spoločníkov-martýrov. Ich príklad dnes svieti nielen na oblohe Poliakov, ale aj na oblohe celého kresťanského sveta.
Vaša Excelencia, dovoľte, aby sme pod storočnými kupolami Parlamentu, ochraňujúcimi Svätú korunu, ako jednu z najdôležitejších symbolov maďarského kresťanstva a štátnosti, vyjadrili vďaku za to, že komunistický útlak nedokázal poraziť vernosť kňazov poľskej cirkvi Kristovi, ale ani zdanlivá sloboda a falošné ideológie následného globalizmu.
Ďakujem vám, že naši poľskí kresťanskí bratia pomocou ducha solidarity z evanjelia protestovali proti nespravodlivosti, ktorá nás postihla. Ďakujeme aj za to, že často zaviazali bojovať za spravodlivosť a znášali aj následné retorzie.
János Esterházy tiež povzbudzoval svoj ľud k tomuto odvážnemu postoju za spravodlivosť a vyhlásil: „Nestraťme z očí ani na okamih ten veľký poklad našich sŕdc a duší, a to národné svedomie a našu vieru v nášho Pána Krista …, lebo táto sila nám pomáha v najťažších skúškach.“
Tento odvážny postoj k spravodlivosti odrážajú aj vaše varovné slová: „Nemôžeme sa zriecť našich kresťanských koreňov, naše sväté dedičstvo nemôže byť predmetom posmechu a poníženia.
V duchu nejakej zbabelej tolerancie sa nesmieme pozerať ľahostajne, ani akceptovať, aby naše chrámy boli zbúrané, premenené na bary, hotely, obchodné centrá. Nemôžeme akceptovať ani to, aby naše kríže a kresťanské symboly z verejných miest boli odstránené. Nemôžeme ticho prijať, že nad nami bude panovať zákon pohanstva.“
Nemota a ľahostajnosť často skrývajú v sebe nevedomosť. Preto potrebujeme vysloviť celú pravdu o Bohu a človeka, ako aj na šírenie radostnej správy o tom, že Boh neopúšťa človeka vo svojej slabosti, vine a v hĺbke svojho utrpenia, ale svojou milosrdnou láskou ho dokáže a chce zdvihnúť k sebe. V tom nás posilňuje otec arcibiskup.
Veľkým pokušením súčasnej doby je však to, že namiesto celej pravdy o Bohu a človeku, uspokojíme sa aj s čiastočnými pravdami, a tak otvárame cestu k panovaniu lží v duši.
Životné dielo Jánosa Esterházyho sa tiež uväznilo v akýmsi klamnom príbehu 20. storočia, ktorý je plný čiastočnými pravdami. Ako môžeme očakávať, že Esterházyho, ktorý vo svojom živote prešiel mučivým prevratom tragického storočia poznačeného dvoma diktatúrami, rovnako posúdi maďarská a slovenská strana?
Možno všetky udalosti tohto krutého, uplynulého storočia sú maďarskou a slovenskou historiografiou, ďalej politickou scénou, cez nich aj verejnosťou posudzované protichodne.
Teda dnešný výklad životného diela Jánosa Esterházyho sa dostal do začarovaného kruhu tohto stále nevyriešeného historického a do značnej miery ideologického sporu. Preto národy, ktoré sú mimo rozsahu tohto sporu, ako napríklad Rusi, Česi a dokonca aj Židia, uznali Esterházyho zásluhy a podnikli dôležité kroky k jeho úplnej rehabilitácii.
Nehovoriac o Poľsku, kde nebohý prezident Lech Kaczyński, len mesiac pred pádom jeho lietadla v Smolensku, odovzdal cudzincom udeliteľnú najvyššiu štátnu cenu (Polonia Restituta) pre Jánosa Esterházyho, pochádzajúceho od poľskej matky. Už len z tohto dôvodu patrí úcta pamäti prezidenta Kaczyńského.
Vďaka vystúpenia a spoločnej sviatostnej službe otca arcibiskupa, maďarského a slovenského biskupa (František Rábek a László Bíró) na pohrebe Jánosa Esterházyho v Dolných Obdokovciach, životné dielo tohto človeka sa zrazu vyslobodilo zo spomenutého začarovaného kruhu. Ich spoločná prítomnosť bola určitým prorockým znamením, ktoré tiež predstavovalo pevné a odvážne svedectvo za pravdu Jánosa Esterházyho.
Pán arcibiskup, hlavný pastor v kresťanskom zmysle, Jánosa Esterházy považoval za výnimočného a vzorného človeka, ktorý duchovne posilnil svoj ľud, ale aj za takého, ktorý statočne vyznával kresťanské cnosti. Nezohľadnil argumenty za a proti svojej účasti, únavu z cestovania. Práve naopak, na žiadosť takmer okamžite odpovedal a svoju účasť aj potvrdil. Uloženie zemských pozostatkov Jánosa Esterházyho a vysvätenie pamätnej kaplnky svojou prítomnosťou povýšil na náležitú úroveň. Toto má veľký význam pre obdivovateľov Jánosa Esterházyho, tvorcov pamätníka, ľudí v okolí, ako aj pre maďarských, poľských, slovenských a českých pútnikov a veriacich.
Vaša Excelencia, otec arcibiskup, ďakujeme, že svojou prítomnosťou v Dolných Obdokovciach nielenže ste nás posilnili vo svojom presvedčení, že viera Jánosa Esterházyho, jeho životná obeta je určitou skalou, na ktorú môžeme postaviť našu budúcnosť, ale ste počuli aj žiadosť po pravde túžiacej malej etnickej skupiny, a to Maďarov žijúcich na Slovensku.
Nech Vás požehnáva verný a milosrdný Boh, k naplneniu prorockého povolania nech Vám dá silu a svetlo Ducha. Nech vás v kresle svätého Jána Pavla II. v Krakove bude sprevádzať nebeský patronát našich maďarsko-poľských svätých, a to biskupa-mučeníka svätého Sanisla, kráľa svätého Ladislava I., blahoslavenej Salomeny a Jolany, svätej Kingy a Hedvigy. Pri žiadosti o jeho požehnanie by sme chceli aj naďalej podporovať a viesť syna maďarského a poľského ľudu Jánosa Esterházyho.
Okrem požehnania Vás prosíme, aby ste naďalej podporovali záležitosť syna maďarského a poľského ľudu – Jánosa Esterházyho.
Nech Boh požehná a vedie nás všetkých (Maďarov, Poliakov, Slovákov, Čechov) k šťastnejšej budúcnosti, ktorá dokáže pochopiť a prijať Jeho pravdu a lásku!
Ďakujem, že ste si ma vypočuli!
Imre Molnár
(prednesený 20.marca 2018, v slávnostnej sieni hornej komory Maďarského parlamentu, na ceremónii odovzdania pamätnej medaily Jánosa Esterházyho)