Vážený pán predseda parlamentu! Vaša Eminencia pán kardinál! Vaša Excelencia pán arcibiskup a biskup! Vážené slávnostné zhromaždenie! Hlbokoctený Boldizsár Paulisz!
Milý Boldizsár, kým som rozmýšľam nad tvojou laudáciou, tak v hlave mi neustále behali riadky od Endre Adyho a Jenő Dsida.
„Boldizsár Paulisz ako zakladateľ školy, Kaplnky Povýšenia Svätého Kríža v Dolných Obdokovciach, ako miesta večného odpočinku Jánosa Esterházyho.“ – hrdo som čítal minulý rok v správach, veď poctil ma svojím priateľstvom tento zakladateľ, budovateľ, ďalej ten, kto aj z kameňov vyviedol hodnotu a budúcnosť, výborný človek.
Prešlo už asi aj dvadsať rokov, keď som sa ako účastník hornozemského vlastivedného výletu dostal do Dolných Obdokoviec. Vtedy sme už navštívili Nitru a mnohé obce Podzoboria, ale Paulisz ranč iba prvýkrát, ale nie poslednýkrát. Vedel som, že tento kraj je akýmsi hraničným územím Maďarov, ale keď som spoznal Boldizsára Paulisza, jeho rodinu a rodnú obec, tak vtedy som si zrazu uvedomil, že kráčam v ozajstnom pohraničnom hrade. Je to miesto, kde akýsi neskorý následník slávneho hradného kapitána Dobóa bez štítu, ale obrnený hlbokou vieru v Pána Ježiša Krista, láskou k rodnej zemi a odhodlanosťou, naplňuje svoje poslanie a bojuje v bitkách „pohraničného hradu“. Po našom stretnutí sme sa rozlúčili už priateľským objatím. Odvtedy slúžime pre naše spoločné veci, keď cítime potrebu, tak sa modlíme. Urobíme to preto, lebo obidvaja veríme v tom, že každý z nás individuálne, ako aj celá naša komunita potrebuje Pána.
Boldizsár Paulisz pred a po roku 1990 pôsobil ako architekt. V jeho živote však existuje aj úplne iný druh majstrovskej a tvorivej „architektonickej“ činnosti, ktorej prvou významnou zastávkou je zakladanie Súkromnej strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským v roku 1995. Významným bolo nielen samotné zakladanie, ale aj výstavba z vlastnej sily a manažovanie školy až do dnešného dňa. Znamenalo to začiatok novej, dodnes trvajúcej éry jeho života.
Vo svojom verejnom živote vytvoril veľa hodnôt, a to vďaka činnosti v rámci Csemadoku, SMK a Rytierskeho Rádu Svätého Juraja. Je zakladateľom a predsedom Združenia pre rodnú zem Jánosa Esterházyho. Je držiteľom mnohých vyznamenaní, medzi ktoré patrí Dôstojnícky kríž občianskej triedy Maďarského záslužného rádu.
Sníval, plánoval a potom svoje plány aj zrealizoval. Keď mal, tak s pomocou, keď nie, tak z vlastnej sily a nešetriac seba.
Pomník na 1100. výročie zaujatia vlasti
Pomník Rytierskeho Rádu Svätého Juraja
Reštaurovanie časti Miléniového pomníka na Zobore
Železný Turul v Dolných Obdokovciach, ktorý sa vyhotovil podľa vzoru niekdajšieho nitrianskeho
Pomník kráľovnej Geraldine Apponyi
V Dolných Obdokovciach dal postaviť pomník patróna obce, zrekonštruoval vežu miestneho kostola, postavil slávnostnú sieň pre spoločenské udalosti a kontinuálne vzdelávanie, ako aj drevené chaty pre táborovanie žiakov a študentov z hornozemských maďarských škôl.
Postavil Pamätný park na vlastnom pozemku, ktorý sa stal významným pamätným a pútnickým miestom Hornej zemi. V roku 2012 postavil Krížovú cestu vernosti Jánosa Esterházyho, následne jeho skalnú hrobku a Kaplnku Povýšenia Svätého Kríža.
Dovoľte mi, aby som citoval zopár myšlienok z laudácie Boldizsára Paulisza od Imreho Molnára: Krížová cesta bola postavená pozdĺž cesty, ktorá viedla k väčšiemu pahorku. O tomto pahorku sa neskôr zistilo, že aj samotný János Esterházy kráčal po ňom, na jeho vrchu niekedy aj oddychoval. Ak už vo svojom živote tu odpočíval, prečo by nemohol večne odpočívať po smrti. Asi takto sa skoncipovala ďalšia výzva pre nášho priateľa Boldizsára, keďže už bolo známe, že poslanci obecného zastupiteľstva rodnej obce Esterházyho odmietli prijať jeho zemské pozostatky. Vtedy sa v duchu Boldizsára sformulovala veta, ktorú možno mnohokrát by sa oplatilo citovať pre svoje vlastné povzbudenie a posilnenie: „Kto by ho mal pochovať, ak nie my?“ Kto by mal konať, ak nie my? My by sme mali, pre ktorých nebohý gróf obetoval svoj majetok, rodinu, život, čiže všetko… V roku 2013 takto začal s výstavbou skalného hrobku pre Esterházyho, ktorého kamene zhromaždil vlastnoručne, a potom ich aj uložil do podoby jaskyne, podobnej Kristovej skalnej hrobke. Následne na túto hrobku postavil impozantné múry a kupolu Kaplnky Povýšenia Svätého Kríža.
„Verím tomu, čo robím, verím, že moja práca je zmysluplná a obetovať za maďarské slovo, pieseň a modlitbu vôbec nie je zbytočné.“ – hovoril v tom čase Boldizsár. Veru nebolo zbytočné. Vrcholom jeho práce bol okamih, kedy sa zemské pozostatky Jánosa Esterházyho mohli vrátiť na rodnú zem. To všetko sa uskutočnilo v rámci takého pietneho aktu, ktorý hornozemskí maďari vo svojej histórii ešte nezažili. Výsledkom práce Boldizsára bol vznik Pútnického centra Jánosa Esterházyho, ako nového národného pietneho miesta pozostávajúceho z: Múzea Jánosa Esterházyho, Krížovej cesty, skalného hrobku s pozostatkami, Kaplnky Povýšenia Svätého Kríža a návštevníckeho centra. Vzniklo to všetko s nádejou, že na tejto pôde Maďar s Maďarom si podajú ruky, a národy Strednej Európy sa tu môžu stretnúť v duchu zmierenia.
Minulý rok v decembri Boldizsár bol čestným hosťom podujatia, ktoré zorganizovalo Gymnázium Jánosa Bolyaiho v meste Szombathely, ako partnerská škola Súkromnej strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Dolných Obdokovciach. Citoval Reményika: „Nenechajte kostol, kostol a školu!“ Milovaný a vážený Boldizsár Paulisz, tieto hlboké slová, ktoré sú základom zachovania nášho národa, autenticky zneli iba z tvojich úst. V časoch, kedy všetko okolo nás rozpadáva ako „rozviazaná otiepka“, ty vierou a nadľudskou silou zakladáš maďarskú školu, postavíš kaplnku na počesť Povýšenia Svätého Kríža, aby János Esterházy, ktorý je príkladom hornozemských a všetkých Maďarov, našiel dôstojné miesto na večný odpočinok. A ja ako ohromený počúvam tvoje slová: „Vieš, čo som mohol urobiť, keď som videl, že nie je tu nikto, kto by tieto kamene so strojom odniesol k rozostavanej kaplnke. Nuž vstal som a sadol do kabíny…“ – takto pár dní po ťažkej operácii.
„Naším znakom je kríž …“ – túto vetu od Jánosa Esterházyho si mnohokrát citoval.
Vytvoril si Krížovú cestu vernosti Jánosa Esterházyho, potom miesto jeho večného odpočinku, čiže jeho skalnú hrobku, ako aj Kaplnku Povýšenia Svätého Kríža s krížovým pôdorysom. Od okamihu zasvätenia kaplnky neustále sem prichádzajú pútnici. Aj my sme už vyhlásili a organizujeme tohtoročnú veľkú púť do Dolných Obdokoviec, ktorá sa uskutoční pod duchovným vedením biskupa. Postavíš ho pred nami ako nasledovaniahodný príklad, pričom aj ty sám oddane nasleduješ jeho životnú cestu. Milý náš priateľ Boldizsár! Patrí ti vďaka za mnoho vecí, ale teraz ďakujeme najmä za tento príklad, za verný život v Kristu a železnú vôľu. Nech ťa Pán požehnáva a ochraňuje!
Ďakujem Vám za pozornosť! László Budai